„Domov, sladký domov“
Dni v našom domove plynuli svojim obvyklým tempom. Na aktivity, ktoré napĺňajú naše klientky radosťou, rozvíjajú a podporujú ich zručnosť, zavítal pán riaditeľ Mgr. Ondrej Božik. Oslovil ich s nápadom, či by dokázali vyrobiť maketu nášho zariadenia. Bola to pre nich výzva a zároveň aj veľké odhodlanie, vytvoriť niečo nové a originálne. Dlho premýšľali, hútali, z čoho a ako by maketu vyrobili. Domy stavajú muži, ženy varia guláš. Tak to poňali ako varenie tej „naj“ delikatesy. Hoci každá gazdinka pridáva rôzne ingrediencie, základ je rovnaký, len chute rozličné. Dali hlavy dokopy, aby našli ten pevný bod, od ktorého môžu začať. Tým bodom bola najväčšia krabica, aby sa do nej zmestilo všetkých 117 klientov. Potom ju „omietli“ servítkami s farbami nášho domova. Sú to farby ako dobrá zmrzlina – malinová s banánovou. Vymerali 7 poschodí, aby v ňom mal každý svoju izbičku. Hlavný a vedľajší vchod stavali ako posledný. Je to vchod, ktorý s otvorenou náručou víta našich klientov, volá do svojho domova, kde nájdu pokoj, opateru a lásku v jesennom období svojho života. Posledné boli piliere, ktoré držia našu budovu, aby vynikla v celej svojej kráse. Bol čas na dokončovanie detailov. Tak, ako keď guláš treba dochutiť. Aj v našom prípade platilo, „jedna pani povedala“: „Chýbajú naše lavičky, kde sedávame, slníme sa. Zábradlie, ktorého sa držíme pri schádzaní schodíkov, stromy, ktoré nám robia tieň v horúcich dňoch, bránička, kvetináče, kamienky, parkovisko“. Nakoniec všetko zvládli s detskou hravosťou, zabudli na hodiny strávené pri lepení, skladaní, maľovaní. Pred očami zo dňa na deň rástla maketa nášho domova. Klientky sa tešili na každé dopoludnie, na to, ako svojim dielom potešia oči a srdcia iných. To bola tá záverečná a najdôležitejšia ingrediencia. Pán riaditeľ vyslovil veľký obdiv a poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto netradičného spoločného domova.
